Letí, letí vesmírom
planéta Zem s nákladom,
neľahkým, temným, škaredým,
škodlivým deťom, dospelým.
Zamrela Zem, utíchol háj,
onemel huriavk, čo rušil kraj.
Pozri sa tvore poriadne,
čo držíš v rukách nevábne.
V zovretých dlaniach skrývaš len,
márnosti, pýchu, sťa zlý sen.
Ó mamon vábivý, to teľa zlaté,
zletelo z trónu, už leží v blate.
Uprostred falošnej nádhery,
našiel sa človek bez viery.
Praskajú obruče i múry pevné,
škárami presvitá to pravé, verné.
Z nebeských Výšin tu vojsko stojí,
žiarivo, odvážne a v plnej zbroji.
A. L.