Mocná päsť dopadla,
tlačí nás, kruší,
časť ľudstva zapadla,
je v tom po uši.
Čo vietor privanul,
a teraz nás dusí,
v zákone poznania,
zrejme byť musí.
Človeče spomeň si,
čo v sebe živíš,
však Božie zákony,
deň čo deň krivíš.
Vstávaš snáď radostne,
s dôverou v duchu,
či šíriš nákazu,
v špinavom rúchu.
Nemáš byť trstinou,
čo vietor kláti.
Buď v láske oporou.
Pán silu dá ti!
A. L.