Pane, dal si nám túto Zem, aby sme sa mohli na nej vyvíjať. Všetko navôkol nám malo pomáhať za predpokladu, že to použijeme v súlade s Tvojou vôľou.
Nezvládame však svoju úlohu. Chorľavie Zem, chorľavie príroda, chorľavieme my, ľudia. Tvoje pravečné zákony, ktoré si ustanovil už dávno pred našim príchodom a budú platiť aj po našom odchode, nepripustia nijakú odchýlku, lebo sú dokonalé.
Žneme to, čo sme siali.
Vzhliadnime ľudia!
Čo sme urobili so Zemou, ako sa správame k prírode, ako myslíme, čo hovoríme a aké sú naše skutky?
Je to hrozné svedectvo proti nám! Tu neobstoja žiadne výhovorky, mali sme dostatok času. Varovali nás proroci, dokonca k nám zostúpil samotný Syn Boží, aby nám ukázal ako žiť, aby sme nestratili cestu domov, do večnej ríše, do Raja.
Ľudia, sme naozaj hodní vstúpiť do Raja?
Jeden príklad za všetky:
Neďaleko Košíc je Herliansky park. V ňom sa nachádza známy gejzír.
Raz, pred rokmi, som si spomenul na toto miesto a vydal som sa tam. V ten deň, bola neskorá jeseň, som erupciu vodotrysku tesne minul, a tak som sa s fotoaparátom v ruke obzeral, čo si vyfotografujem. Zaujali ma stromy, čo stoja v kruhu vôkol tejto artézskej studne. Kmene mali pomerne hrubé, akurát, že my ľudia sme tým stromom nedovolili rásť. Asi by zatienili samotný gejzír, preto sú orezávané každoročne až na kmeň. Nepáči sa mi takéto konanie, je to neprirodzené a cítim k tomu prirodzený odpor. Zrazu však priletela sýkorka a sadla si opodiaľ na jeden takýto okyptený strom. Napadlo mi, že si ju vyfotografujem. Obyčajne so mnou divo žijúce zvieratá trpezlivosť nemajú, toto vtáča však statočne sedelo na strome akoby ho niekto tíšil.
Nafotografoval som ju aj so stromom niekoľko krát s vnútorným údivom, že to trpezlivo znáša. Fotografie som dal vyvolať a uložil som ich do albumu.
Zanedlho nato som sa v istej literatúre dočítal, že v stromoch prebývajú bytosti prírody, starajú sa o nich a rastú spolu s nimi. Ak stromy ľudia orezávajú, veľmi tým bytostní trpia, pretože sa musia, súc už väčší, krčiť v tom svojom okyptenom strome.
Po nejakom čase ma navštívil priateľ. Hovoril som o tomto utrpení bytostných a aby som mu to dokázal, otvoril som môj album a ukázal som mu fotografiu toho stromu z Herlian aj so sýkorkou.
Priateľovi sa zrazu rozšírili zrenice a hovorí:
„Pozri sa lepšie, čo si nafotografoval! Veď tu vidno tú bytosť stromu ako sa vrúcne modlí k Hospodinovi a prosí Ho o to, aby sme ľudia už konečne pochopili!“
Pochopíme?
A. L.