Bolo ako nebolo, na planéte, kde ľudia už nevedeli, čo so sebou, sa začali diať čudné veci. vlastne čudné veci sa diali už dlho predtým.
Ľudia sa postupne prestali zaujímať, odkiaľ sa tu vzali, čo by tu mali robiť a kam pôjdu potom. Rozhodli sa však, že keď sú už raz tu, tak si to poriadne užijú.
A tak užívali. Viacerým sa zdalo, že majú nedostatok „všelijačín“ okolo seba. A tak ich začali zháňať, komfortné bývanie, autá, množstvá elektroniky, a tak ďalej a tak podobne. Pre blaho a pohodlie ľudské sa urobilo mnoho.
Neustály dôraz na materiálno, užívanie si a s tým spojené naháňanie z práce do práce, domov a zase dookola, potom všetkom chytro dovolenka, cestovanie…
Spoločné prostriedky, peniaze šli do všeličoho, mnohokrát namiesto užitočností do prebujnenej byrokracie a papierov. Ďalšie kopy peňazí šli do zábavného a športového odvetvia, ba dospelo to až tak ďaleko, že najviac zarábali tí, ktorí nejako zabávali tých, čo na nich robili.
Raz však, kde sa vzal, tu sa vzal, jeden malý vírus vstal.
A začali sa diať veci.
Keďže hrozba choroby a smrti je veľká, ľudia môžu zrazu vidieť, čo je naozaj dôležité a je to treba a čo byť nemusí.
A tak je možnosť zastaviť sa a premyslieť si, čo je naozaj hodnotné a má skutočnú cenu a začať nanovo.
Anton Lúchava